Zmeň svoj život tým, že urobíš zo seba debila!

Najdôležitejší, no najťažší krok je vždy začať. Týka sa to všetkého – podnikania, plnenia si sna, oslovenia osoby, ktorá sa ti páči…

“Čo ak zo seba spravím debila?” Veľmi veľa ľudí nikdy nezačne s tým, čo chce čisto zo strachu. Zo strachu z toho, čo si budú myslieť iní ľudia.

A neprevracaj očami! Viem, že si to už počul tisíckrát! Ak ale vieš, že to tak je, prečo si to neprekusol a nerozhodol sa kašľať na to. Urob zo seba debila pre väčšie dobro! Vôbec to nieje až také zlé, ako sa zdá. Ukáž každému, kto je debil a je na to sakra hrdý!

Je absolútne nutné zo seba urobiť debila, ak chceš žiť podľa seba.

Chcem tým len povedať, aby si sa začal staviať do nepríjemných situácii. Väčšinou to nedopadne na jednotku ale vieš jak sa hovorí – ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.

Jeden z najoslobodzujúcejších momentov v mojom živote (don’t try this at home kids)

“Dotkni sa toho, čoho sa bojíš”

rada môjho otca, ktorá mi zmenila život

Takto pred rokom som ležal na posteli s nohou prerezanou na polovicu. Svoje 18. narodeniny som strávil na posteli po operácii a takmer celé prvé leto dospelosti som strávil na barliach.

Počas toho času som vážil menej ako 50 kíl, mal som najhorší mastný “šerbeľ” účes, aký si vieš predstaviť a každý môj pohyb pôsobil poľutovaniahodné.

Jeden z najoslobodzujúcejších momentov v mojom živote bolo, keď som sa v takom stave rozhodol aj napriek svojim problémom so sebavedomím a vzhľadom spokojne pozvať von jedno dievča, do ktorého som bol vtedy veľmi, veľmi buchnutý.

Dopadlo to presne tak, ako by si čakal – zle. Bol to trapas, jej kamarátky na mňa pozerali viac ako čudne a bolo zjavné, že každému to celé príde dosť trápne. Pre mňa, na druhú stranu, to bola jedna z najoslobodzujúcejších skúseností v mojom živote.

Aby si dokázal lepšie pochopiť prečo to bolo pre mňa také silné: V maximálnej zraniteľnosti som sa postavil pred niekoho, pred kým som chcel vyzerať všeliak inak len nie zraniteľne.

Okrem toho, že som si prepotil aj topánky, som si neskôr uvedomil ešte jednu veľmi úžasnú vec: nebolelo to, (skoro) vôbec. Práve naopak. Konečne som mohol vnútorne “dýchať”. Cítil som sa, akoby mi zo srdca odpadol obrovský kameň, ktorý som tam celý život nosil. Urobil som to, čo som chcel a bol som vďaka tomu sám sebou.

Pro tip: Vec ktorej sa najviac bojíš je pravdepodobne najdôležitejšia vec, ktorú musíš urobiť. Aj keď to znamená (napríklad) zlomené srdce, výpoveď, monokel…

Nestrategizuj. Proste choď do toho!

Dotkol som sa toho, čoho som sa bál a namiesto čakania na správny okamih som urobil to, čo som cítil, že je správne. Síce som neuspel u nej, ale pre zmenu som zrazu začal mať oveľa väčšiu chuť na seba.

Som si istý, že máš nejakú víziu. Inak by si to nedočítal/a až sem.

Mnoho ľudí vie čo chce, no neurobí to preto, pretože sa bojí zlyhania, alebo to chce urobiť perfektne. Chce, aby každý spadol na zadok z toho, ako úžasne prepracovaný je každý detail.

Tento perfekcionizmus je jeden z najväčších zabijakov progresu, aj keď mnoho ľudí môže tvrdiť opak. Perfekcionizmus nieje nič iné ako strach, schovávajúci sa za masku usilovnosti.

Nikto nieje dokonalý a nikto nemá na začiatku dosť skúseností na to, aby po ceste kopukrát nezakopol o rovnú zem.

Dokonalosť neexistuje. To si už určite počul stokrát. Začni a cestou vychytáš muchy. To je jediný spôsob. Neboj sa zlyhania ani odmietnutia. Hlavne začni!

nebuď ako Zoidberg

Buď sám sebou a neboj sa toho, ako vyznieš.

Paradoxom je, že kvôli strachu z toho, čo si o tebe myslia ľudia, na ktorých ti koniec-koncov ani nezáleží, sa pripravuješ o každého, koho by si zaujímať mohol

Odhodlaj sa povedať to, čo si mal vždy na srdci a možno dokonca zistíš, že tvoje okolie to cíti rovnako.

Buď ako Kanye vtedy počas VMAs

(2009) Kanye West v LIVE vysielaní prerušil Taylor Swift počas preberania ocenenia za najlepší videoklip.